Mesačné základne budú musieť odolať otrasom, naznačuje štúdia


BRATISLAVA. Skala, kam sa len pozriete, bez šance na udržanie života, ani žiadna sopečná činnosť. Aj preto sa o Mesiaci hovorí ako o mŕtvom svete.



Môže však byť oveľa živší, než sme si mysleli. Budúce základne na mesačnom povrchu sa zrejme budú musieť pripraviť na pravidelné otrasy.



Ukazuje to analýza údajov zo seizmografov, ktoré na našej prirodzenej družici rozmiestnili ešte astronauti z misií Apollo.



Štúdiu publikovali vo vedeckom časopise Nature Geoscience.



Astronauti zo štyroch misií Apollo medzi rokmi 1969 až 1972 zanechali na povrchu šestnásť seizmografov. Prístroje vysielali k Zemi údaje o otrasoch až do roku 1977, keď ich vedci vypli.



Dovtedy stroje zaznamenali 28 mesiacotrasení v hĺbke do tridsať kilometrov. Niektoré mali magnitúdo 5,5 a trvali aj viac ako desať minút.



Zemetrasenie s takouto intenzitou by na našej planéte bolo schopné presunúť nábytok a puknúť steny. Otrasy by však na Zemi ustali približne do pol minúty, a to aj vďaka zloženiu zemského povrchu, ktorý otrasy utlmí.



Mesiac je skôr pevnejší a otrasy ho preto rozvibrujú na dlhší čas.



Predošlé pokusy nedokázali určiť epicentrum zaznamenaných otrasov.



V novej štúdii vedci skúsili iný prístup. Spojili algoritmus, ktorý bol navrhnutý na prácu s obmedzeným množstvom údajov s povrchovými zábermi Mesiaca zo sondy Lunar Reconnaissance Orbiter.



Určili tak, kde by otrasy boli najsilnejšie, kde by bolo ich epicentrum Dokonca zistili aj to, ako mohlo vzájomné obiehanie Mesiaca aj Zeme ovplyvniť seizmickú aktivitu.



Epicentrum ôsmich mesiacotrasení priviedlo vedcov do vzdialenosti tridsať kilometrov od strmých pahorkov, ktoré vznikli pri zlomoch na povrchu. Tieto zlomy sú podľa vedcov geologicky veľmi mladé a pokrývajú celý Mesiac.



Práve blízkosť epicentier k zlomom naznačuje, že Mesiac by mohol byť seizmicky aktívny.



Ďalším dôkazom o seizmickej aktivite na našej prirodzenej družici sú aj pohyby mesačnej pôdy a skál v blízkosti zlomov, ktoré ukázali zábery zo sondy.



"Vieme, že na povrchu sú tisíce podobných zlomov. Ak je náš výsledok správny a ide o aktívne zlomy, musíme si byť toho vedomí, keď sa na Mesiac vrátime," povedal pre New Scientist prvý autor štúdie Thomas Watters zo Smithsonovho inštitútu vo Washingtone.



DOI: 10.1038/s41561-019-0362-2




Podobné články

Nedávne články