Vravela, že pôrod bol super, no chcelo sa jej umrieť. Pôrodná trauma je vážny problém


O pôrode sa hovorí ako o najradostnejšej udalosti v živote ženy. Spoločnosť a jej okolie často očakávajú, že keď sa stane matkou a dieťa aj ona sú zdravé, nič viac si nemožno želať.



Už menej sa zdôrazňuje fakt, že nespočetné množstvo pôrodov dopadne aj napriek fyzickému zdraviu matky i novorodenca problematicky.



Dôvodom môže byť popôrodná psychická trauma, alebo takzvaná posttraumatická stresová porucha (PTSP). Tá sa môže u ženy rozvinúť v dôsledku traumatickej skúsenosti, ktorú pri pôrode zažila.



Definíciu PTSP rozšírila Americká psychiatrická asociácia až v 90. rokoch. Dovtedy tak pôrod spúšťačom tejto poruchy formálne nebol a psychické problémy súvisiace s traumou sa dlho pripisovali iba vojnovým veteránom či všeobecne svedkom nepredstaviteľného násilia.



Bol to omyl. Posttraumatická stresová porucha patrí k poruchám súvisiacim s traumou a stresom, ktoré spôsobuje vystavenie skutočnej alebo hroziacej smrti alebo sexuálnemu násiliu seba alebo blízkej osoby.



Ide teda o život ohrozujúcu udalosť v živote – prírodné katastrofy, nehody, terorizmus, vojny, znásilnenia, ale aj iné násilné útoky. Vo všeobecnosti sa častejšie vyskytuje u žien než u mužov.



Za násilnú skúsenosť, respektíve ohrozujúcu situáciu, pri ktorej bolo s človekom zle zaobchádzané alebo nemal nad svojím telom kontrolu, považujú niektoré ženy aj privádzanie dieťaťa na svet.



„To, čo na mne vykonala lekárka počas môjho prvého pôrodu, bol pocit absolútneho násilia. Bez upozornenia mi strčila do vagíny niečo kovové a celou silou sa oprela. Mám v hlave opakovaný záber, ako jej padá rameno pod silou, ktorú vyvíja. V určitom momente som zavrela oči a povedala som si, že toto sa nedeje,“ hovorí pre SME Zuzana, ktorá svoju skúsenosť s odstupom času opisuje ako disociáciu.



„Bola som akoby v dvojitom stave, že som sa na seba dívala, no neprežívala som to ja, ale nejaká iná časť mňa. Bola to hrôza a prispelo k nej aj tlačenie na brucho a nástrih,“ opisuje. Pobyt v nemocnici podľa Zuzany traumu zhoršoval.



„Nikto mi neposkytol krízovú intervenciu, systém bol nastavený nepriateľsky, človek sa nevyspí, má bolesti, nemá súkromie, je tam obrovské množstvo fyzického nepohodlia, stresu a nepodpory dojčenia. V jeden z tých dní som navyše prežila smrteľný strach o dieťa. Dala som sa do módu prežitia, nevedela som plánovať. Môj záchytný bod bol, že pôjdem domov a bude dobre,“ hovorí.



Aj podľa výskumov sú rizikovými faktormi, ktoré môžu prispieť k rozvinutiu PTSP rozličné zásahy a procedúry pri pôrode.



Patria k nim napríklad inštrumentálny pôrod, nástrih či nečakané a náhle rozhodnutie vykonať cisársky rez.



„Ďalším rizikovým faktorom je, ak má komunikačná atmosféra negatívne rysy. Napríklad keď personál rodičku obviňuje, kritizuje, nemá od lekárov dostatočnú oporu, nie je férovo informovaná, potom sa ľahko môže stať, že bolesť si môže interpretovať ako známku katastrofy či smrti,“ hovorí psychiater Jozef Hašto.



Problémom je, že žena má pocit straty kontroly nad situáciou a všetko sa deje mimo jej rozhodnutia.



Už mám predplatné - prihlásiť sa




Podobné články