Klimatológ: Hrozia nám aj štyridsaťpäťky


POVAŽSKÁ BYSTRICA. Klimatológ Jozef Pecho bol hosťom Eko-dňa, ktorý organizovalo mesto v snahe popularizovať tému efektívneho nakladania s odpadmi.



V rozhovore sa dočítate, čo robí s krajinou vyššia teplota, ako otepľovanie ovplyvní ekonomiku aj to, ako sa zmení naša flóra a fauna.



Jeho koncentrácia rastie práve preto, že čoraz intenzívnejšie používame fosílne palivá: ropu, zemný plyn, uhlie a rastie konzumný spôsob života. To znamená, že sa vyrába veľké množstvo tovarov, čo spotrebováva veľa energie. Jej produkcia vytvára množstvo oxidu uhličitého (CO2) a ten nakoniec končí v atmosfére.



Mohli by sme si to opticky predstaviť, že nám mohutnie akási zádržná deka, ktorá potom udržiava vyššie teploty pri zemskom povrchu. Z roka na rok máme teplejšie počasie aj u nás. Nepríjemnou správou je, že za posledných päťdesiat rokov stúpla priemerná teplota na Slovensku o dva stupne. Najvyššie teploty išli hore dokonca o päť stupňov Celzia. Ak si spomeniete, v roku 2007 sme na Slovensku zaznamenali teplotu cez štyridsať stupňov. O ďalších dvadsať, tridsať rokov hrozia povedzme štyridsaťpäť-stupňové teploty.



Klimatický rozdiel medzi regiónom stredného Považia a najjužnejšími časťami Slovenska je asi dva stupne. Bežne to vnímame v tom, ako postupne v jednotlivých regiónoch dozrievajú plodiny. Kukurica dozrieva v Hurbanove asi o mesiac skôr ako tu. Hmatateľný dôkaz zmien je, že sa tu začína dariť napríklad marhuliam, a to za čias mojich starých rodičov nebolo možné. Teraz ich dopestujete aj na Orave.



Ale vkráda sa nám sem sucho. S vyššou teplotou sa rýchlejšie vyparuje zrážková voda. Mali sme studený máj a veľa zrážok. Tá voda už na Slovensku dávno nie je, bojujeme so suchom. Stačí sa pozrieť na kukuričné polia, aké sú rastliny malé. A takéto extrémy sem prichádzajú pomerne často a pravidelne.



Čím je človek bohatší, tým jeho životný štýl viac zasahuje do produkcie oxidu uhličitého. Existuje štatistika, ktorá hovorí, že päťdesiat percent všetkých emisií CO2 produkuje desať percent najbohatších ľudí na svete. Patrí medzi nich aj Slovensko. Sme malá krajina, ročne vyprodukujeme asi 40-mi-liónov ton CO2. To znamená, že priemerný Slovák ho ročne vyprodukuje sedem ton. Ročný priemer na globálnej úrovni, ak počítate všetkých sedem a pol miliardy ľudí, sú asi tri tony. Žijeme si nad pomery. Ambíciou Európskej únie je za najbližších dvanásť rokov poklesnúť s emisiami zhruba o 43 percent. Ak si pamätáte, počas hospodárskej krízy v rozmedzí rokov 2008 a 2009 poklesli globálne emisie o 1,2 percenta, ale pripravilo to o prácu 25-miliónov ľudí. Otázkou teda je, čo to urobí s ekonomikou a zároveň, čo by to znamenalo pre svet a krajinu, ak nič neurobíme. Ak sa na našom prístupe nič nezmení, môže to do konca storočia priniesť nárast teploty zhruba o štyri stupne Celzia. To znamená, že sa o päťdesiat rokov bude naša klíma podobať na tú, ktorú majú ľudia dnes na juhu Balkánu. Prinieslo by to veľké suchá a problémy s vodou.



Mali by sme sa zamerať na to, ako lepšie pracovať s pôdou, aby voda pri intenzívnych dažďoch rovnako rýchlo neodtekala. Podporovať zeleň v krajine. Naši predkovia v čase kolektivizácie nedomysleli, aký negatívny dosah bude mať na zadržiavanie vody rozorávanie medzí. Tie mali práve vďaka zeleni, stromom a kríkom schopnosť zadržať vodu.



To sa už deje a tých faktorov je viac. Faktom je, že slovenské poľnohospodárstvo dnes nevie zabezpečiť potravinovú sebestačnosť krajiny. Dovážame šesťdesiat percent potravín. Ak postihnú veľké suchá celoplošne Európu, môže sa stať, že veľký producenti potravín ako Francúzsko či Dánsko, prestanú potraviny vyvážať. A v krajinách odkázaných na dovoz stúpnu ceny. To sa stalo na blízkom východe. Rusko v roku 2010 zasiahla mohutná vlna horúčav, čo okrem iného znamenalo nižšie výnosy obilia. Produkcia klesla na štyridsať percent obvyklého množstva a Putin vtedy zakázal vývoz. V Tunise a Egypte, kam Rusko vo veľkom vyvážalo, stúpli ceny potravín a aj vojna v Sýrii v podstate priamo reflektovala túto situáciu.



Čoraz častejšie sa u nás objavujú teplomilnejšie rastliny a živočíchy. To sa týka aj hmyzu. Napríklad výskyt komára tigrovaného, ktorý keď je nakazený, prenáša tropické druhy chorôb, je na Slovensku už potvrdený. Nie je ešte častý, ale na východe by ste ho už našli. V budúcnosti by to mohlo znamenať zdravotné riziká.



Každý človek zanecháva svojím spôsobom života tzv. uhlíkovú stopu. Tá sa zvyšuje, čím viac používate plasty, viac cestujete autom, lietate na dovolenky, žijete spotrebným spôsobom života. Všetko, čo využívate, musel niekto vyrobiť, doviezť a to zanecháva spomenutú uhlíkovú stopu. Paradoxne sa na jej znižovaní najmenej podieľa separovanie. Ušetríte len asi sto kilogramov CO2 ročne. Ak máte auto, prechodom zo spaľovacieho na elektrický pohon by ste ušetrili už skoro pol tony. Keby ste sa prepravovali pešo alebo verejnou dopravou, ušetrili by ste až dve a pol tony emisií ročne. Ešte výraznejšie sa na emisiách podieľa letecká doprava. Napríklad lety na dovolenku. Let z Viedne do Sydney vyprodukuje jedenásť ton emisií. Jeden let urobí uhlíkovú stopu ako štvorročná prevádzka auta. Prekvapivo, najviac zníži uhlíkovú stopu v živote rodiny mať o jedno dieťa menej. Štatistika hovorí, že je to od narodenia po dospelosť až 60 ton. Nie je to, samozrejme, antikampaň namierená proti deťom, len informácia o tom, koľko emisií stojí materiálne zabezpečenie dieťaťa v rodine.




Podobné články

Nedávne články