Moc vytvára ľudí ako Gašpar či Trnka


Šikanovanie podriadených je bezo sporu rovnako staré ako kolektív. Ale napriek svojej tradícii nemôže sa stať súčasťou firemnej kultúry.



Rozprávať by mohlimnohé obete –dnes napríklad lekári z očnej kliniky na Antolskej, v minulosti niekdajší miestni poslanci v Humennon alebo zamestnanci Národného onkologického ústavu.



Avšak znepokojivejšie je, že príbehy o šikanovaní na polícií, či s prihliadnutím na Špirka aj na prokuratúre, ukazujú existenciu hlboko zakoreneného a z povahy veci pred svetom uzavretého systému.



Kde ľudia, ktorí prejavia ochotu slúžiť aj iným než verejnosti stúpajú po kariérnom rebríčku, a tí ostatní v lepšom prípade derú podrážky šlapaním ulíc, prípadne sú predmetom vymyslených disciplinárnych stíhaní.



Za normálnych okolností by výpovede viacerých poškodených nevyhnutne smerovali k náprave.



Ale v systéme, kde kontrolujú tí, čo už šikanovali, a v ktorom každá úroveň je závislá od priazne nadriadeného, sa len recykluje neprávosť a posilňuje nezdravá moc. Bez toho aby občan videl viac než pravidelné štatistiky o nehodovosti.



A čo nekontrolovaná moc v silových zložkách dokáže, nám dokonalo ukázali takí ako Tibor Gašpar či Dobroslav Trnka.




Podobné články